Rok 2009
Celý rok som pravidelne cvičil, intenzita cvičenia zabrala. Keď som ma jeden a pol roka začal som chodiť sám bez pomoci rodičov. Tešili sa, že ma už nemusia držať za ruky, na druhú stranu ma museli neustále naháňať, utekal som vždy a všade. Za odmenu sme išli v lete k moru. Bolo tam veľmi fajn, naháňal som vlnky a behal po pláži. Milujem vodu, kdekoľvek, ale táto bola iná-slaná a tak ku koncu dovolenky som sa už iba hral v piesku, nechcel som ísť do vody. Nechutila mi.
Pohybovo som sa neustále zlepšoval ale mentálne som začal zaostávať. Rozprávanie mi vôbec nešlo. Občas som niečonezrozumiteľné povedal, ale na dlhý čas sa vývoj reči zastavil. Nevedel som povedať, okrem pár slov nič iné. Pani doktorka mi nasadila Cerebrolysin-injekcie na podporu mozgovej činnosti. Dostával som ich dvakrát do týždňa skoro dva mesiace. Nepríjemné, ale zabrali, začal som byť "akčnejší". Ďalšie nové lieky som dostával na spánok. Spával som veľmi nepokojne, v noci som sa s krikom budil aj 20x. Mamina s tatinom už boli zúfalí. Dával som im zabrať nielen cez deň ale aj v noci. Spánok sa mi liekmi síce zlepšil, ale boli to návykové lieky a tak mi ich naši vysadili. Prvé noci boli hrozné, nespal som vôbec. Našťastie sa to ustálilo a spím dobre až dodnes.
Pani doktorka Zavadilíková mi doporučila liečbu v kúpeľoch, a najlepšie pre malé deti je špecializovaná nemocnica Tetis v Dunjaskej Lužnej www.tetis.sk Dlho sa pobyt vybavoval a tak som ako skoro 2-ročný išiel na jeseň tohto roku prvý krát do kúpeľov. Samozrejme som musel ísť spolu s maminou. Neviem či som sa mal tešiť alebo nie, skôr som nevedel do čoho idem. Vojtovku som dva-krát denne cvičil s rehabilitačnou sestrou a tá mi teda dala zabrať. Bolo to omnoho intenzívnejšie ako doma s rodičmi. Nič mi nedarovala, nemohol som vymýšľať ako doma. Ale výrivky a masáže som si užíval, a aj spoločnosť maminy. Po dvoch týždňoch som sa vrátil pevnejší a istejší v pohyboch. Lepšie som chodil a aj ľavú ruku som začal používať.
