Rok 2021

Aj začiatok tohto roku bol poznačený COVID-om. Pokračovali sme v učení sa doma. V každodennom rituály: učenie, cvičenie, Biofedback a poobede prechádzka. Učiť sa doma je poriadna otrava, mama mi dáva viac úloh ako pani učiteľka v škole. Trápi sa so mnou s matematikou, ktorá mi vôbec nejde. No prepísať písmenká to viem, aj ich prečítam, ale pospájať do slov ešte nie.

Cez víkend sme veľa chodili na turistiku. Prešli sme skoro celý okres, známe turistické miesta okresu. Keďže sme nemohli chodiť mimo okres, aj jarné prázdniny sme boli doma. Žiadna lyžovačka, žiadna chata. Celý týždeň sme turistikovali, sánkovali, ale všetko iba v okolí. Nemal som veľmi rád turistiku-prechádzky, ale cez túto zimu som si ich obľúbil. Oco sa ma pokúšal naučiť korčuľovať, no nedopadlo to veľmi dobre, spadol som hneď na začiatku. Už si korčule nechcem nikdy obuť. Radšej sa budem po ľade šmýkať.

 


  

S tatom sme často chodili na koňa, po dlhšej prestávke sme znovu začali chodiť na koňa do Plešivca, na Cliforda. Každotýždenné prechádzky na Clifordovi mi dávajú zabrať. Síce na Clifordovi iba sedím, ale hodina jazdenia ma poriadne unavý. Hlavne mi dá zabrať chrbtové svalstvo, pretože musím sedieť rovno.  Teta, ku ktorej chodím má malú farmu so všetkými možnými zvieratkami a na jar jej pribudnú malé kozliatka. Sú veľmi milé a nezbedné a tak po jazdení na koni som mal tzv. koziu masáž. Lozili po mne ako po strome.


  

Ku koncu školského roku sme sa vrátili späť do školských lavíc na dva mesiace. Tešil som sa. Veľmi. Rád chodím do školy. A konečne si trochu oddýchnem od mamy. Už som sa doma začínal nudiť. Chýbali mi spolužiaci a pani učiteľky. Za odmenu, že som to doma vydržali sme boli s celou triedou na výlete v Betliari.

Začali prázdniny a my sme pokračovali v spoznávaní Slovenska. Už sme mohli chodiť aj ďalej ako len v našom okrese. Na moje prekvapenie som si výlety začal užívať, hlavne hrady, zámky a ich história. Na každom hrade, každej zrúcanine mi rodičia musia čítať, kto ich postavil, kto tam žil. Ja ich zasypávam nekonečným množstvom otázok a všetko sa snažím si zapamätať. Prvý krát som spal v stane. Boli sme stanovať v Slovenskom raji. Zdolal som, pre mňa veľmi ťažkú roklinu Suchá Belá, s obávanými rebríkmi.

 

Keď uvolnili opatrenia, naša prvá cesta smerovala do Bratislavi. Išli sme navštíviť môjho uja Mariana ale hlavne sme mali stretnutie s pani Zuzanou Matheovou. Zuzka sa venuje delfinoterapii a pôsobí v Turecku a v Grécku, kde delfinoterapiu vykonáva. Temín na moju delfinoterapiu sme mali už zajednaný asi rok, no práve na tomto stretnutí mi o tom naši povedali. Už som sa nevedel dočkať. Každý deň som sa pýtal ako dlho, koľko dní sa ešte vyspím kým pôjdem ku delfínom. Nakoniec v auguste ten den nadišiel. Tak ako minulý rok aj tento sa v lete opatrenia ohľadom Corony uvoľnili a mohli sme vycestovať. Urobili sme si popri tom aj dovolenku v Grécku. Keďže moja terapia trvala iba 5 dní, ostatné sme využili na poznávanie Aténskych pamiatok a pobyt pri mori. Delfínoterapia v Grécku sa robí v Zoo neďaleko Atén. Vstup do ZOO sme mali zdarma. Keďže milujem zvieratá, tak sme každý deň trávili pár hodín aj v ZOO. 

Najprv sme sa s delfímni zoznámili, môj sa volal Limas a jeho cvičiteľ Petros. Môj terapeut sa volala Nikolas. Spolu so mnou tam boli ešte dve deti so Slovenska. Každé dieťa malo svojho delfína a svojho terapeuta. Petros mi ukazoval čo všetko delfín dokáže a čo musím spraviť aby to urobil. Potom som ja spolu s Nikolasovou pomocou trénoval Limasa. Niekedy som iba tak na Limasovi ležal a hladkal ho. Každý deň sme prvých 20 minút cvičili s delfínom a potom sme ešte 10 minút plávali. To mi išlo veľmi dobre. Prvý krát som plával spolu s Nikolasom ale potom som už plával s delfínom sám. Najprv na Limasovom chrbte a potom na jeho bruchu. Posledné dva dni blo so mnou v bazéne aj môj brat Matej.  Bola to najúžasnejšia dovolenka. Veľká vďaka patrí všetkým, ktorí mi prispeli zo svojich daní a poslali nám 2%. Ďakujem!!!!

    

V septembri začala škola. Chvíľu sme chodili do školy a znovu sme mali zostať doma. Naša škola mala výnimku, a tak som mohol chodiť do školy, ale môj brat sa učil z domu. Na jeseň sme boli s mamou v kúpeľoch Turčianske Teplice. Masáže, cvičenie, vodné procedúry....všetko čo sa v kúpeloch robí. Už som si zvykol. Celkom sa teším. Už ma tam aj poznajú.